Trumpov výnosný mier, ruský realizmus a európske blúznenie

Americký prezident Donald Trump začína brať na vedomie realitu rusko-ukrajinského konfliktu. Posledný mierový návrh Bieleho domu je zároveň prvým realistickým návrhom. Rusko neuspokojuje, Európe sa nepáči, Ukrajinu desí a Američanov necháva slušne zarobiť. Z kompromisu sa však väčšinou nikto neraduje.

Beda porazeným... Ukrajincom a Európanom

O úspechu či neúspechu Trumpovho plánu nebude primárne rozhodovať Ukrajina ani Európa. Ukrajina je závislá od USA a prehráva. Európa sa ďalej prepadá do vlastných fantázií. Záleží na Rusku, ktoré síce vyhráva, ale pomaly a draho.

Plán vychádza Rusku v kadečom ústrety, ale aj v pôvodnej verzii obsahoval ťažko prijateľné body. Po víkendových ženevských rokovaniach amerického ministra zahraničných vecí Rubia s Európanmi a Ukrajincami pravdepodobne pribudli ďalšie.

Ruský prezident Vladimir Putin ocení, že USA chcú s Ruskom rokovať o bezpečnostných otázkach, a to hneď na niekoľkých úrovniach: Rusko – USA, Rusko – NATO a Rusko – USA – Európa – Ukrajina. V ekonomickej oblasti Američania ponúkajú odbúravanie sankcií, návrat Ruska do skupiny G7 a do bežných ekonomických vzťahov aj bilaterálnu ekonomickú spoluprácu v energetike, prírodných zdrojoch, umelej inteligencii, vo využití Arktídy a v ďalších oblastiach.

Prelomenie ekonomickej izolácie príde Rusku vhod ako z dôvodov čisto ekonomických, tak aj na posilnenie ruskej pozície v strategickom, ale komplikovanom partnerstve s Čínou.

Čo čaká Ukrajinu

Čo sa týka samotnej Ukrajiny, plán odráža ruské požiadavky na demilitarizáciu, denacifikáciu a rešpekt k ruskojazyčným Ukrajincom. Vylučuje vstup Ukrajiny do NATO aj jeho ďalšie rozširovanie či samotnú prítomnosť vojakov NATO na Ukrajine. Tým padá jeden zo spúšťačov súčasnej vojny.

Ďalej limituje ukrajinskú armádu na najviac 600-tisíc vojakov, zakazuje Ukrajine vývoj jadrových zbraní a západné bezpečnostné garancie podmieňuje tým, že sa Ukrajina nedopustí agresie. Kyjev sa má zároveň zaviazať k európskym štandardom menšinových práv a boju proti nacistickej ideológii. Rusko sa má na oplátku zdržať ďalšej agresie a v opačnom prípade počítať s európskou odpoveďou z leteckých základní v Poľsku.

Trump je pripravený uznať rozšírenie ruského územia nielen o Krym, ale aj o Luhanskú či Doneckú oblasť, ktorú Putin doteraz nedokázal úplne vojensky dobyť. Otvorený však zostáva štatút Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusko považuje za svoju neoddeliteľnú súčasť, ale vojensky tam nepostúpilo tak výrazne ako na Donbase. Plán predpokladá zmrazenie súčasného stavu a následné rokovania. To je výhodné pre Ukrajinu, pretože každý týždeň prichádza o ďalšie územie.

Rusko-americký biznis na prvom mieste

Rusko sa má stiahnuť zo všetkých území mimo vyššie menovanej oblasti, teda z územia, ktoré kontroluje v Sumskej, Dnepropetrovskej či Charkovskej oblasti. To Rusku nevyhovuje. Ak tieto územia nechce využiť ako pohraničné nárazníky, rado by ich vymenilo za západné časti Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Žije tam ruskojazyčné obyvateľstvo a obe boli ústavne začlenené do Ruskej federácie. Rusko sa bude len ťažko zmierovať s tým, že by napriek vojenskej prevahe nemalo úplne získať celé územie oboch oblastí. Bude požadovať, aby k nim USA pristupovali rovnako ako k Doneckej a Luhanskej oblasti.

O niečo jednoduchšia môže byť dohoda o zmrazených ruských aktívach na Západe. Ide o biznis. Sto miliárd chcú Američania použiť na vlastné projekty na Ukrajine, pričom si nárokujú polovicu ich výnosov. Zvyšok aktív zadržaných v USA má ísť na rusko-americké projekty, o ktorých sa bude rozhodovať spoločne.

USA tým nehorázne hovoria o cene za sprostredkovanie konca vojny, ktorú pomáhali vyprovokovať. Ak však Rusi americké prevzatie ruských aktív neuznajú, dostanú USA do pozície krajiny, ktorá nerešpektuje základné pravidlá medzinárodného finančného systému. Krajina, ktorá chce ešte nejaký čas zostať medzinárodným finančným centrom, si niečo také nemôže dovoliť. Je teda o čom rokovať.

Európa bude platiť, Zelenskému a Rusom prídu amnestie vhod

K svojim európskym spojencom Američania takí štedrí nie sú. Ruské prostriedky, ktoré zmrazila Európa, majú byť opäť vrátené. Uľavilo by sa tým Belgicku, pod ktorého jurisdikciou tieto aktíva sú a ktoré sa z obavy z arbitráže bránia bruselskému tlaku na ich zhabanie.

Európania majú navyše dodať z vlastných vreciek ďalších sto miliárd na obnovu Ukrajiny. Rusku by nemusela prekážať ani amnestia na všetkých stranách na všetko, čo sa počas vojny odohralo. Rusko by síce rado súdilo „banderovské“ zločiny, ale samotní Rusi by bez amnestie boli vystavení ukrajinským, európskym i medzinárodným súdom. Prezidentovi Putinovi sa po amnestii bude lepšie cestovať.

Amnestia nebude prekážať ani prezidentovi Zelenskému. Aj on by určite rád trestal ruské vojnové zločiny, ale ak by sa vzťahovala aj na jeho vlastnú korupciu, bude mať v exile väčší pokoj.

Trumpov plán totiž žiada voľby na Ukrajine do sto dní po podpísaní mieru. Ťažko si predstaviť, že by sa mohol Zelenskyj obhajovať alebo dokonca obhájiť. Potom ako na neho Američania pred dvomi týždňami vypustili antikorupčné psy a ukrajinský protikorupčný úrad si dlhodobo strážia, môže dúfať jedine v amnestiu a exil.

Poľské garancie pre Ukrajinu a Dneper ako hraničná rieka?

Inak v Trumpovom pláne toho pre Ukrajinu veľa nie je. Rozlúčiť sa môže s členstvom v NATO aj s pätinou svojho územia, navyše má plniť podmienky zodpovedajúce ruským požiadavkám.

Ako budú vyzerať bezpečnostné garancie? To treba spresniť. Zatiaľ je reč o tom, že by Rusko zaútočilo, čelilo by sankciám a najnovšie aj „koordinovanej vojenskej“ odpovedi, zrejme z poľských základní.

Do garancií patrí aj povinnosť Ruska umožniť Ukrajine plavbu na Dnepri a vývoz obilia cez Čierne more. Kyjevu to pripomína nepríjemný fakt, že po vojne bude Dneper čiastočne hraničnou riekou.

Podobne je to so Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorá bola pred vojnou ukrajinská, dnes je plne pod ruskou kontrolou a podľa predloženého plánu by mala dodávať polovicu výkonu Rusku a polovicu Ukrajine. Trump má zároveň jasno v tom, že za garancie bude Kyjev Američanom platiť – zrejme ako za poistku.

Európske námietky sú mimo reality

Keď plán spomína obnovu Ukrajiny, je zrejmé, že peniaze pôjdu odinakiaľ než z amerického rozpočtu: zo mrazených ruských aktív, z Európy, zo Svetovej banky. Trump zároveň odporúča, aby Ukrajina vstúpila do EÚ a aby dostala preferenčný prístup na európsky trh, kým sa to uskutoční. Keď ide o zdroje druhých, vedia byť Američania pomerne štedrí. Ale plnenie podobných sľubov už nie je v moci Washingtonu.

Európskym predstaviteľom sa Trumpov plán nepáči, a to z dôvodov dobrých aj zlých. K tým prvým patrí to, že sa Európe nepriznáva, že má za všetko platiť. Poľsko zase nie je nadšené, že je bez opýtania označené ako hlavná základňa, a teda aj terč v prípade ďalšej vojny. Aj vstup Ukrajiny do EÚ či prístup jej produktov na európsky trh sú na poľskej politickej scéne veľmi kontroverzné.

Inak Európa svojimi námietkami len ukazuje, ako ďaleko je od reality. Ukrajina vraj bude v dôsledku obmedzenia príliš slabá na to, aby sa mohla brániť prípadnej ruskej agresii. Na niečo také však bude v dôsledku zásadnej asymetrie k Rusku príliš slabá vždy. Navyše teraz bude podstatne slabšia, než by mohla byť, keby sa nenechala Západom vmanévrovať do vopred prehranej vojny s Ruskom.

Namietať, že strop 600-tisíc vojakov je príliš nízky, a navrhovať 800-tisíc je úplne mimo realitu. Tri európske „veľmoci“, ktoré s tým prichádzajú – Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia –, nemajú 600-tisíc vojakov ani dokopy. A to je každá z nich demograficky aj ekonomicky niekde úplne inde ako Ukrajina.

Európski predstavitelia zároveň neberú do úvahy, že nie je v ich záujme, aby na východe vznikol prezbrojený štát, ktorý je súčasne inštitucionálne slabý a náchylný k extrémistickým ideológiám. Je preto ťažké predstaviť si, že by nedeľné ženevské rokovania s Európanmi Trumpov plán posunuli smerom realistickému mieru.

Skrachovanci žijúci vo vlastnom vybájenom svete

Plán sa nepáči ani kdekomu vo Washingtone. Trumpov tím opúšťa zvláštny vyslanec pre Ukrajinu generál Keith Kellogg. Tento predstaviteľ amerického hlbokého štátu ťahal od začiatku za kratší koniec, keď skutočne podstatné veci okolo Ukrajiny vrátane aktuálneho mierového plánu mali iní, predovšetkým Trumpov dôverník Steve Witkoff a jeho zať Jared Kushner.

Nielen voči Európanom smerovala nedávna výhrada viceprezidenta JD Vancea: „Mier nebude nastolený skrachovanými diplomatmi ani politikmi žijúcimi vo svojom vlastnom vybájenom svete.“

Ale v akom svete žije minister zahraničia Marco Rubio, ktorý si v Ženeve tak rozumel s Európanmi? Súdiac podľa jeho predchádzajúcich výkonov, Rubio nepatrí medzi „rozumných ľudí žijúcich v našom reálnom svete“, ktorí podľa viceprezidenta môžu zaistiť mier.